V sychravé piatkové ráno, 25. septembra, si naši ôsmaci a deviataci pripomenuli spolu s pedagógmi (Š. Foltán, E. Foltánová, L. Oslancová) Deň obetí holokaustu. Navštívili sme pietne miesto v poľskom Osvienčime a Brezinke. Zamračený deň umocňoval atmosféru hrôzy, ktorá sa na týchto miestach odohrala takmer pred sto rokmi. V Osvienčime viedla prehliadka po domoch, kde boli expozície osobných predmetov a fotografií, ktoré tu zostali tesne po oslobodení. V priestore pracovného tábora, neskôr vyhladzovacieho, boli umiestnené aj plynové a spaľovacie komory. Pracovný tábor Brezinka je rozľahlejší, zachovali sa všetky domy, až na tie, ktoré Poliaci rozobrali kvôli materiálu potrebnému na obnovu a výstavbu vojnou zničených budov. Expozíciu dotvárajú autentické koľaje privádzajúce v minulosti vlaky „s odsúdenými na smrť“ a budova so známou bránou oddeľujúca okolitý svet a pracovný tábor. Tu, v Brezinke, sa nachádzali rovnako plynové a spaľovacie komory, ktoré však boli tesne pred oslobodením Nemcami zničené. Dnes sa tu týči pomník s nápismi v rôznych jazykoch, kde ľudia kladú vence, kvety a zanechávajú odkazy pre obete. Utrpenie nevinných ľudí, ktorí sa stali obeťami krutosti a zvrátenej idey, dokumentovali budovy, priestory, fotografie, osobné veci a sprievodné slovo, pri ktorých nám naskakovali zimomriavky. Slzy sa tisli do očí pri počúvaní tragických príbehov preživších. Tu sme si uvedomili cenu života, premietli si dnešný svet, snáď i obrátili rebríček hodnôt. Čas sa na chvíľu zastavil pri pamätných tabuliach obetiam v Brezinke. S úctou hľadíme na tých, ktorí dokázali ďalej s týmto bremenom žiť a ďakujeme tým, ktorí nás spod neho oslobodili. Nenechajme zapadnúť prachom zabudnutia tieto zverstvá, aby aj mladé generácie pri spomienke na minulé udalosti vedeli, že zločiny sa trestajú a počíta sa aj to, čo zanechá priestor času.
Mgr. L. Oslancová Zelenková (vyučujúca dejepisu)
autor fotografií: Jakub Zach (VIII.A)
